História plemena tibetská doga:
Najstaršie zmienky týkajúce sa tibetskej dogy sú obsiahnuté v čínskom spise Chou-king, v ktorom sa hovorí, že v roku 1 121 pred n.l. tzv. „ngao“, pes obrovskej postavy cvičený proti cudzincom, bol ponúknutý ako dar čínskemu cisárovi, Wu-Wangovi. Alexander Veľký pri svojich výbojoch do Indie a Tibetu bol pravdepodobne jedným z prvých, ktorí týchto mohutných dogovitých psov priviezli do Európy. Podobne ako Alexander Veľký, aj Amurat prvý a Mahomet II sa nechali doprevádzať pri svojich bitkách molosmi.
Zvieratá nazývané Marcom Polom ako levy boli v skutočnosti tigre a byvoly boli jaky. Naviac, tibetský somár, Equus asinus kiang, dosahoval málokedy priemernú veľkosť ľudí, ktorí v tej dobe boli oveľa menší ako dnes. Samozrejme, hustá srsť a typický, často impozantný postoj týchto psov znásobujú ich mohutný dojem.
Podľa Marca Pola bola tibetská doga rozšírená vo všetkých horských lokalitách Himalájí, kde tento pes ochraňoval ženy, keď muži schádzali do údolí za obchodom. Po dlhšom sledovaní týchto psov v ich činnosti si Marco Polo jedného zaobstaral na svoju osobnú ochranu pri svojich početných výpravách v tejto divokej a nehostinnej oblasti. Marco Polo bol teda prvým mužom zo Západu, ktorý vlastnil tibetskú dogu.
Tibeťania a ich psi
Vo svojej knihe The Dog (1851), Youatt píše: „títo psi sú chovaní na himalájskych náhorných plošinách Tibetu. Tibeťania, ktorí ich chovajú s veľkou starostlivosťou, schádzajú v niektorých obdobiach roka do údolí, aby tam predali svoje produkty ako borax a pyžmo. Ženy zostávajú doma a vyvádzajú na pastvu stáda strážené psami. Títo dávajú pozor aj na domácnosti, čo je v Tibete veľmi dôležité. Všetci, čo popisujú týchto psov hovoria o enormných zvieratách, divokých, ktoré majú veľké antipatie voči cudzím ľuďom“.
Strážny pes
Tibetská doga ako strážny pes dedinčanov si získala veľmi dobrú povesť. Už tradične sú dogy priviazané pred vstupnými dverami obydlí, odkiaľ pochádza aj ich meno „Do Khyi“ („pes pri dverách“). Nakoľko sa dvere v Tibete nezamykajú, prítomnosť ostražitého strážneho psa je nevyhnutná. Pes je pripútaný na dlhú reťaz pred dverami od najútlejšieho detstva, z čoho pramení jeho toľkokrát opisovaná divokosť a nedôvera voči cudzincom. Tibeťania ako veľkí milovníci týchto psov, nepovažujú pripútanie psa za krutý čin. Vo väčšine prípadov je tibetská doga cez deň pripútaná, kým v noci je pustená. Vtedy všetci psi z dediny vytvoria skupinu, ktorá odradí akýchkoľvek prípadných votrelcov. Nikto sa neodváži narušiť ich priestor. Avšak, akonáhle niektorý člen rodiny privedie návštevníka až do domu, pes zostane pasívne stranou. Niekedy je až ohromujúce konštatovať, že i malé dieťa dokáže ovládať takého veľkého psa.
Vo svojej knihe The Dog (1851), Youatt píše: „títo psi sú chovaní na himalájskych náhorných plošinách Tibetu. Tibeťania, ktorí ich chovajú s veľkou starostlivosťou, schádzajú v niektorých obdobiach roka do údolí, aby tam predali svoje produkty ako borax a pyžmo. Ženy zostávajú doma a vyvádzajú na pastvu stáda strážené psami. Títo dávajú pozor aj na domácnosti, čo je v Tibete veľmi dôležité. Všetci, čo popisujú týchto psov hovoria o enormných zvieratách, divokých, ktoré majú veľké antipatie voči cudzím ľuďom“.
Pes kočovníkov
Tibetská doga zaberá veľmi zvláštne miesto v srdciach kočovných pastierov, ktorí žijú neustále v pohybe, premiestňujúc sa z jednej pastviny na druhú. Ich prežitie je závislé na ich stáde a ich bohatstvo sa počíta poddľa počtu jakov, kôz a oviec, ktoré vlastnia. Kočovníci a ich psi sprevádzajú stádo počas celého roka. Prvotnou úlohou tibetskej dogy je teda v noci strážiť zvieratá proti záškodníkom, ktorí sa potulujú okolo táboriska, najmä proti leopardom. Vykonávajú tiež obdivuhodnú prácu tým, že privedú nazad zablúdené zviera.
Psi, ktorí sú najviac divokí, bývajú priviazaní pred stanom svojho pána a v noci sú pustení. Ak sa niekto priblíži na pastvinu, psi ho pribehnú divoko privítať, chrániac tak územie svojho pána. V spoločnosti pastiera sa cudzí človek môže cítiť úplne bezpečne lebo kočovník má svoje dogy plne pod kontrolou. Votrelec je však v oveľa väčšom nebezpečenstve ak postretne tohto psa ďaleko od jeho pána alebo ďaleko od jeho stanu. Kočovníci posudzujú tibetskú dogu najprv podľa kvality jej práce, až potom podľa jej vonkajšieho vzhľadu a povahy, pričom za najváženejšie sú považované tie, ktoré nie sú mimoriadne divoké. V súčasnosti väčšina Tibeťanov odchádza od tradičného povolania kočovných pastierov, čo je príčinou poklesu dôležitosti ich psov.
Strážny pes
Tibetská doga ako strážny pes dedinčanov si získala veľmi dobrú povesť. Už tradične sú dogy priviazané pred vstupnými dverami obydlí, odkiaľ pochádza aj ich meno „Do Khyi“ („pes pri dverách“). Nakoľko sa dvere v Tibete nezamykajú, prítomnosť ostražitého strážneho psa je nevyhnutná. Pes je pripútaný na dlhú reťaz pred dverami od najútlejšieho detstva, z čoho pramení jeho toľkokrát opisovaná divokosť a nedôvera voči cudzincom. Tibeťania ako veľkí milovníci týchto psov, nepovažujú pripútanie psa za krutý čin. Vo väčšine prípadov je tibetská doga cez deň pripútaná, kým v noci je pustená. Vtedy všetci psi z dediny vytvoria skupinu, ktorá odradí akýchkoľvek prípadných votrelcov. Nikto sa neodváži narušiť ich priestor. Avšak, akonáhle niektorý člen rodiny privedie návštevníka až do domu, pes zostane pasívne stranou. Niekedy je až ohromujúce konštatovať, že i malé dieťa dokáže ovládať takého veľkého psa.
Tibeťania a ich psi
Vo svojej knihe The Dog (1851), Youatt píše: „títo psi sú chovaní na himalájskych náhorných plošinách Tibetu. Tibeťania, ktorí ich chovajú s veľkou starostlivosťou, schádzajú v niektorých obdobiach roka do údolí, aby tam predali svoje produkty ako borax a pyžmo. Ženy zostávajú doma a vyvádzajú na pastvu stáda strážené psami. Títo dávajú pozor aj na domácnosti, čo je v Tibete veľmi dôležité. Všetci, čo popisujú týchto psov hovoria o enormných zvieratách, divokých, ktoré majú veľké antipatie voči cudzím ľuďom“.
Pes kočovníkov
Tibetská doga zaberá veľmi zvláštne miesto v srdciach kočovných pastierov, ktorí žijú neustále v pohybe, premiestňujúc sa z jednej pastviny na druhú. Ich prežitie je závislé na ich stáde a ich bohatstvo sa počíta poddľa počtu jakov, kôz a oviec, ktoré vlastnia. Kočovníci a ich psi sprevádzajú stádo počas celého roka. Prvotnou úlohou tibetskej dogy je teda v noci strážiť zvieratá proti záškodníkom, ktorí sa potulujú okolo táboriska, najmä proti leopardom. Vykonávajú tiež obdivuhodnú prácu tým, že privedú nazad zablúdené zviera.
Psi, ktorí sú najviac divokí, bývajú priviazaní pred stanom svojho pána a v noci sú pustení. Ak sa niekto priblíži na pastvinu, psi ho pribehnú divoko privítať, chrániac tak územie svojho pána. V spoločnosti pastiera sa cudzí človek môže cítiť úplne bezpečne lebo kočovník má svoje dogy plne pod kontrolou. Votrelec je však v oveľa väčšom nebezpečenstve ak postretne tohto psa ďaleko od jeho pána alebo ďaleko od jeho stanu. Kočovníci posudzujú tibetskú dogu najprv podľa kvality jej práce, až potom podľa jej vonkajšieho vzhľadu a povahy, pričom za najváženejšie sú považované tie, ktoré nie sú mimoriadne divoké. V súčasnosti väčšina Tibeťanov odchádza od tradičného povolania kočovných pastierov, čo je príčinou poklesu dôležitosti ich psov.
Strážny pes
Tibetská doga ako strážny pes dedinčanov si získala veľmi dobrú povesť. Už tradične sú dogy priviazané pred vstupnými dverami obydlí, odkiaľ pochádza aj ich meno „Do Khyi“ („pes pri dverách“). Nakoľko sa dvere v Tibete nezamykajú, prítomnosť ostražitého strážneho psa je nevyhnutná. Pes je pripútaný na dlhú reťaz pred dverami od najútlejšieho detstva, z čoho pramení jeho toľkokrát opisovaná divokosť a nedôvera voči cudzincom. Tibeťania ako veľkí milovníci týchto psov, nepovažujú pripútanie psa za krutý čin. Vo väčšine prípadov je tibetská doga cez deň pripútaná, kým v noci je pustená. Vtedy všetci psi z dediny vytvoria skupinu, ktorá odradí akýchkoľvek prípadných votrelcov. Nikto sa neodváži narušiť ich priestor. Avšak, akonáhle niektorý člen rodiny privedie návštevníka až do domu, pes zostane pasívne stranou. Niekedy je až ohromujúce konštatovať, že i malé dieťa dokáže ovládať takého veľkého psa.